Sedela som u mojej mamy pri kuchynskom stole, že keby to prišlo,nech som aspoň medzi svojimi.Bol predapokalyptický večer:)V pohári červené víno podľa návodu Petra Nagya-,,dám si nohy na stôl a dolejem vína, nech dostanem to skôr do žíl...Keby som tak umrel,rýchlo by mi došlo ako som si pekne žil",,Myslíš,že ak teraz zaspím,prídem o niečo. Existuje ešte podľa Teba Japonsko?:)"Žartovala na vďačnú tému kamarátka....,,Hm, žijem vôbec ešte ja?"odpovedala som,nakazená nostalgiou:Čo ak som nežila správne....???Toľkým ľuďom by som chcela ešte povedať ďakujem, prepáč, milujem Ťa...Smutné, povedala som si....ak by to prišlo nič by sa nestalo, umrela som totiž ešte zaživa....Takto som si to nepredstavovala....Ach, čo všetko by bolo iné, keby....Vedela som, že ďalší ďeň bude rovnaký ako ten predtým. Že sa nič nezmení a nikto nám nezhasne slnko ani na nás nepošle démonické bytosti:)Neudeje sa žiadny z katastrofických scenárov nakrútených americkými režisérmi, ktoré nám za posledný rok premietali ako na bežiacom páse....Bolo by to príliš jednoduché, nechať Boha, vesmír alebo matku prírodu ( podľa viery), aby nás ušetrili od možnosti zobrať svoj život do vlastných rúk.Chceme lásku?...-Tak ju dávajme....CHceme blízkosť?.....Priblížme sa....Nepotrebujeme konce sveta,ani večnú tmu...Naopak,potrebujeme aby nám niekto konečne rozsvietil.Svet môže byť krajším miestom, ak sa o to pričiníme.Napríklad aj tým,že prežijeme každý deň akoby bol posledným. S úctou a láskou voči všetkým a všetkému okolo nás.Som rada, že v piatej dimenzii mám stále možnosť obíjmať ľudí na ktorých mi záleží.Pokúsim sa teda do najbližšieho konca sveta žiť tak,aby nebolo čo ľutovať:)
Prečo neprišiel koniec sveta?
December 2012...Ľudia si robia zásoby jedla a sviečok. Diskutujú o nadchádzajúcej katastrofe, ktorá konečne ukončí ich pozemské trápenie,alebo aspoň nastolí nový poriadok vo svete nekonečných krívd. Niektorí pripravení na zatratenie, iní na prechod do piatej dimenzie. Každý z nich však čaká zmenu.