Soňa Sajenková
Pamätáš?
Vzduch voňal letom a mesiac sa predieral cez konáre stromov Sem tam sa topil pod hladinou pohárov naplnených pravdou našich vín Prechádzajúc cestou plnou tmy a rozsvietených domov šťastní ako blázni, že snáď je koniec všetkých zím Pamätáš? Túlali sme sa po známych miestach, presvedčení, že tu nikdy predtým neboli Verili sme na znamenia a čítali si z dlaní, chudobní a mladí, predsa mohli sme si všetko dovoliť vo vreckách sme nosili len zopár prianí Pamätáš?